HISTÓRIA KÁVY siaha až do prastarých kávových lesov na etiópskych svahoch. Legenda hovorí, že kozí pastier menom Kaldi prvýkrát objavil potenciál kávovníku. Kaldi objavil kávu po tom, čo si všimol, že jeho kozy po zjedení zŕn z podivného keru nechcú v noci spať. Kaldi hlásil svoje zistenia opátovi miestneho kláštora, ktorý zo zŕn uvaril nápoj a po jeho vyskúšaní zistil, že mu dodával energiu počas dlhej poobednej modlitby. Opát sa podelil o svoj objav s ostatnými mníchmi v kláštore a zvesť o zázračných zrnách sa začala raketovo šíriť. Keď sa správy o zistení dostali na východ a na Arabský polostrov, začala expanzia a rozšírila sa do celého sveta.
HISTÓRIA KÁVY: ARABSKÝ POLOSTROV
HISTÓRIA KÁVY sa po rozkriknutí o blahodarných účinkoch kávy zäčšila. Pestovanie a obchodovanie s kávou začalo na arabskom polostrove rozširovať. Do 15. storočia sa káva pestovala v jemenskom okrese Arábia a od 16. storočia bola známa v Perzii, Egypte, Sýrii a Turecku. Káva sa tešila obľube nielen v domácnostiach, ale aj v mnohých verejných kaviarňach – zvaných “Qahveh khaneh”, ktoré sa začali objavovať v mestách na blízkom východe. Popularita kaviarní narastala a ľudia ich navštevovali kôli rôznym druhom spoločenských aktivít. Návštevníci nielen pili kávu a konverzovali, ale tiež počúvali hudbu, sledovali účinkujúcich v predstaveniach, hrali šachy alebo sa rozprávali o klebetách, ktoré sa dozvedeli. Kaviarne sa rýchlo stali veľmi dôležitým centrom pre výmenu informácií, ktoré sa často označovali ako „školy múdrych“. Vďaka tisíckam pútnikov putujúcich do mesta Mekka, netrvalo dlho a kávu poznal už každý.
HISTÓRIA KÁVY: PRÍCHOD DO EURÓPY
HISTÓRIA KÁVY postúpila o čoasi viac a návštevníci blízkeho východu priniesli správy a aj samotnú kávu v priebehu 17. storočia so sebou naspäť do Európy. Reakcie ľudí boli však rôznorodé. Niektorý mali strach a nápoj nazývali trpkým vynálezom diabla. Keď dorazila káva v roku 1615 do Benátok, najvyšší duchovní kávu odsúdili na zatratenie. Spor bol taký veľký, že bolo požiadané o vyjadrenie vtedajšieho pápeža Klementa VIII. Predtým, ako vzniesol verdikt, sa rozhodol nápoj ochutnať. Nevidel na ňom nič zlé, práve naopak všimol si a uznal jeho blahodarné účinky. Napriek tejto kontroverzii sa kaviarne rýchlo stali strediskami spoločenských aktivít a komunikácie vo veľkých mestách Anglicka, Rakúska, Francúzska, Nemecka a Holandska. V Anglicku sa rozšírili takzvané „centové univerzity“. Hovorilo sa im tak preto, že za cenu jedného centu si človek mohol kúpiť šálku kávy a zapojiť sa do zaujímavých rozhovorov.
Káva začala nahrádzať bežné raňajkové nápoje tej doby – pivo a víno. Tí, ktorí pili kávu namiesto alkoholu, začali deň s čistou hlavou a prekvapujúco sa kvalita ich práce výrazne zlepšila. Do polovice 17. storočia bolo v Londýne viac ako 300 kaviarní, v ktorých sa sústreďovala obchodná komunikácia celého sveta. HISTÓRIA KÁVY naberá na nových obrátkach.
HISTÓRIA KÁVY: NOVÝ SVET
HISTÓRIA KÁVY hovorí, že v polovici 16. storočia káva dorazila do New Yorku. Aj keď sa kaviarne rýchlo začali šíriť po celej Amerike, čaj bol v novom svete obľúbenejším nápojom až do konca 17. storočia. Keď sa kolonisti vzbúrili proti vysokej dani z čaju uloženej kráľom Jurajom III. , nastala vzbura, známa ako Bostonské pitie čaju.
HISTÓRIA KÁVY: ROZŠIROVANIE PESTOVANIA
Dopyt po káve rástol a tým rástla aj konkurencia v jej produkcií. Holanďania sa dostali ku kávovníkovým sadeniciam v druhej polovici 17. storočia. Ich prvé pokusy o ich vysadenie v Indii zlyhali, no boli úspešní na ostrove Java v dnešnej Indonézii. Rastlinám sa darili a čoskoro mali Holanďania produktívny a rastúci obchod s kávou. Potom čase rozšírili pestovanie kávovníkov na ostrovy Sumatra a Celebes.
V roku 1714 starosta Amsterdamu odovzdal sadenice kávy francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV, ako dar. Kráľ nariadil, aby boli zasadené do kráľovskej botanickej záhrady v Paríži. V roku 1723, mladý námorný dôstojník, Gabriel de Clieu získal zopár kráľových kávovníkov. Napriek náročnej plavbe, ktorú ohrozovalo zlé počasie, pirátskemu útoku a sabotérovi, ktorý sa pokúsil zničiť sadenice, sa mu podarilo bezpečne dopraviť na Martinik. Po prvých pokusov sa káve darí, a po 50 rokoch sa na ostrove Martinik nachádza viac ako 18 miliónov kávovníkov. Faktom je, že tieto sadenice boli rodičmi všetkých kávovníkov v celom Karibiku, Južnej a Strednej Amerike.
HISTÓRIA KÁVY: BRAZÍLSKA KÁVA
HISTÓRIA KÁVY nás učí, že slávna brazílska káva vďačí za svoju existenciu Franciscovi de Mello Palheta, ktorého cisár poslal do francúzskej Guyany, aby získal sadenice kávy. Francúzi sa nechceli deliť, ale manželka francúzskeho guvernéra, uchvátená jeho dobrým vzhľadom, mu dala veľkú kyticu kvetov predtým, ako odišiel. V kytici sa nachádzalo dosť kávových semienok na to, aby v dnešnej dobe existoval tento miliardový biznis.
Misionári, cestujúci, obchodníci a samozrejme okolonosti naďalej prenášali kávové semená do nových krajín. Výsadba sa zväčša uskutočňovala na úrodných častiach tropických lesov a na členitých horských vysočinách. Do konca 18. storočia sa káva stala jednou z najziskovejších vývozných plodín na svete a doteraz je po rope najvyhľadávanejšou komoditou na svete.
HISTÓRIA KÁVY je dnes prístupná po celom svete. a všade počujeme len HISTÓRIA KÁVY, HISTÓRIA KÁVY a HISTÓRIA KÁVY. Teraz ste sa naučili kľúčové veci a HISTÓRIA KÁVY môže pokračovať.